štvrtok, marca 01, 2007

zachytená náhodnosť

Včera som sa mala zázračne, dnes magicky. S príchuťou muškátového orecha, kokosu, rumu a pomarančov. Tak sladkoľahko.

Vybehla som si zámocké schody a cítila zrýchelný tep v celej mojej fyzickosti. Nechala som prefúknuť krátku čiernu vestu chladným vetrom, zavrela oči a užívala si bytie pre bytie samotné. Na takéto počasie sa nedá pozerať spoza okna. Šli sme pomaly, smejúc sa a všade. Rozprávali sme sa o kryštálových lustroch, vaniach na nožičkách, betóne v žalúdku, sexe, čokoláde, brode a o štatistike. Itinerárne po hradnom vrchu som ticho spomínala. Veľmi živo a neviem či aj trochu bolestne.

V trolejbuse si sadol oproti a ďaleko. Ja som sa opierala hlavou o sklo, mala zavreté oči, a usmievala sa nad tým, čo hovorili. Cítila som na sebe ten pohľad, ako keď sa ráno zobudíte na to, že sa na vás uprene pozerá pes, manžel, alebo niekto iný. Otvorila som oči, a pozerala sa tiež. Priamo, krátko, dlhšie, uprene, sklopene, opovržlivo, usmievavo, veľmi dlho. Postavil sa na výstup. Dvihla som hlavu a cítila blízkosť. Vystúpil, už sa neobzrel. Tak som sa obzrela ja. Stál tam, dva metre odo mňa cez sklo. Usmial sa a zakýval. Odkývala som a odusmiala som sa. A potom som sa usmievala ešte veľmi dlho. Mám rada tieto prepravné lásky, ktoré ešte asi týždeň dúfate, že stretnete opäť. A nestretnete ale nevadí, lebo novú vystrieda novšia, dokola a zase.

V autobuse ma obsadli samí chlapi. Stále som sa usmievala a oni si mysleli, že na nich. A nech. :) Na zahmlené okno som nakreslila srdce. Veľké. Usmial sa ďalší. Už mi to bolo trošku blbé, tak som sa radšej pozerala von. Svetlo pouličných lámp, svietilo na cestu, a pritom z nej chcelo zviesť. Pretože všetko má svoju zákernosť.

There now, steady love, so few come and don't go
Will you won't you, be the one I'll always know?
When I'm losing my control, the city spins around
You're the only one who knows, you slow it down

Oh, oh
be my baby
oh, oh
I'll look after you

It's always have and never hold
You've begun to feel like home
What's mine is yours to leave or take
What's mine is yours to make your own


To sa nehodilo, viem. Ale je to pripekné aby som sa nepodelila a už týždeň mi to dáva taký zvláštny osudový pocit. Tak preto.

3 komentárov:

zazracnica 11:22 PM  

prepravne lasky. ach. to mame asi spolocne:)
sla som teraz pred polhodinou. domov. a tiez sami muzi. ale srdcia som nekreslila. iba pozerala von do tmy a na snpcku sa o moju zastavku opieral jeden s takym stastnym pohladom:)asi myslel na nieco prijemne
:)

dievčatko s dáždnikom 1:00 AM  

autobusové lásky a pohľady predsa loví hádam každý:o)

alebo iba každá?

každopádne krásny post :o)
ď

Žena od plotny 5:47 PM  

peknucke.Velmi. Sa usmievam teraz tak priblblo aj ja ,lebo tie veci v buse robim podobne, ale obcas som zase taka, ze sa hanbim a nostek smeruje mi hlboko do zeme. heh, ale milene.

Tesim sa na leto, ani neviem preco, ale tento spot to vo mne vyvolal.

Dakujem, blondy ,-)

  © Blogger template 'Solitude' by Ourblogtemplates.com 2008

Back to TOP