pondelok, januára 30, 2012

v letku

Nikdy som nevedela povedať, aký chlap je pre mňa príťažlivý. Žiaden typ, taká kombinácia všetkého. A potom som raz na jeseň videla tento klip. Asi tridsať krát po sebe. Nevedela som z neho spustiť oči. No a už viem, že vyzerá ako môj frajer. Tak preto. To je, čo? Takto zrazu po x rokoch objaviť svoj typ. No ale nie o tom som chcela.


Zase sem nič nepíšem a zanedbávam svoje predsavzatia a veci, ktoré ma bavia. Lebo musím robiť veci, ktoré musím robiť. Chodiť párkrát do týždňa večer vlakom do Viedne a o pol noci z nej, zaprisahávajúc sa zmrznutá na zastávke, že sa už konečne odhodlám chodiť autom. V noci po diaľnici plnej rumunských ešpézetiek.

Pijem veľa redbullov, pretože bojkotujem kávu, stále som kakavková. Aby sa dalo sústrediť, v piatok o desiatej večer na európske nariadenia, regulácie, peniaze v čase a svetlú budúcnosť plnú kariérneho naplnenia a úspechu. Voila. Všade ma prenasleduje big blue, asi je to nejaké znamenie. Radšej to najbližší rok nebudem analyzovať. 


Jediné, čo treba, je na všetko sa adekvátne pripraviť a čakať na svoj údel. Že nám to všetko snaženie sa raz na niečo bude. 

  © Blogger template 'Solitude' by Ourblogtemplates.com 2008

Back to TOP