utorok, júla 31, 2007

sugar, honey

Žlté, modré, zelené, hnedé, červené. Na každom je m. Poukladám ich vedľa seba a mám jedno veľké mmmmmm. Také sú, chrúmavé, raz roztopené, raz stopené. Exces.

Ešte stále cítim soľ, nejde vymyť zo svetlých, svetlejších kučier. Na chodbe sa suší stvrdnutý uterák, absorboval plnou kapacitou. Všade je neporiadok, na zemi, v posteli, v hlave, nechce sa mi sysematizovať.
Letná
lenivosť.
Letargia.


Natreté hnedé nohy, v legínach na hrádzi, Dunaj je špinavý a studený. Nie ako more. Nové slovo, slovo most. Sú dôležité, tie mosty, uvedomujme si. Nielen deti, aj dospelí.

Spomenula som si, dnes pri Dunaji, na ten večer na zoschnutom pni v objatí pri západe slnka, potrebovala som utešiť pre vlastné chyby, bolo príjemne mrazivo. Vlny narážali na breh, na betónové panely, poznačená príroda, čajky, oranžovo. Symfonický gýč, cesta späť tmavá, hviezdnatá, preto nie mesto, len pre tie hviezdy. Objatia, pomiešaná vôňa, harmonizovali sme.
Aké je to zložité, stále, zase, aj potom bude, viem to. Navždy. Tento svet, zvláštna matematika, keď ten, čo ubližuje je ten, čo lieči. Nevadí, nie je čas na výpočty bez výsledku, len prežívať, trpieť, plakať a nechať lieky prísť. Nehľadať. Pasívne je to dobré, niekedy najlepšie.

Fotky, obrazy v mojej hlave, nechám si ich. Ten pohľad naposledy. Nestačí odfotiť, ani nakresliť. Emócie, tie sú dôležité. Čo + ako. Počítam.

nedeľa, júla 15, 2007

horúcno

Teplo, teplejšie. Posledné dni sú presne také, aké majú byť. Disorganizované. Málo spánku a jedla, veľa zábavy, hudby, alkoholu, nových zoznámení, telefónnych čísel a dobrodružstiev, takých celoživotných.

V noci na fontáne, do bodky ako som to písala vtedy dávno, na neuverenie. Treba si vychutnávať všetko, aj toto, naučil ma, žije pre moment, prvý krát sa mi minuli argumenty, mal pravdu, odvtedy žijem pre moment uvedomelejšie.

Chrúmanie ľadu
kúpanie v daždi
kúpanie v noci
vstávanie po obede
správy
správy.

Páči sa mi tento život, jeho konečnosť. Takmer úpal, vôňa mužského potu, vriaci krém na opaľovanie, dusno v električke, trolejbuse a autobuse. Ďalšie hudobné spriaznenie. Podal mi papierik, vraj sa mu páči čo počúvam, že čo to je. Nepovedala som metal, lebo sa to nehodilo k minisukni, ani alternatíva, lebo by som musela zbytočne vysvetľovať, tak som mu podala slúchatká. Cez úsmev, mám vraj dobrý vkus, aj mi bolo ľúto, že nemám rada jeho etno.

Žemľa s nábehom na pokazenie na autobusovej stanici, lesklé čelá, veľa ľudí má v rukách fľaše vody, minerálky, nezmestia sa do tašiek. Niektorých zmohla únava, spia na lavičkách, iní sa prezliekajú. Len tak, na ulici do plaviek, dovolia si, ľudia majú pochopenie.

Takéto to je, nefingované júlové provizórno.

sobota, júla 07, 2007

schody


Hej, takto letne a upršane, fúkavo a pokojne. Wolfmother mi z rádia rozpáva príbeh o srandistovi a zlodejovi, ja vám iný.

Chcela som Kvety zla, nikde ich nemali, akoby už bolo na jeseň.

Vošla som, ovanul ma chlad a písmená, veľa písmen, veľa kníh, slov, príbehov. Všetky napísané a zachované, len jeden sa dial. Páčilo sa mi, ako sa vynoril spoza jedného regálu a hovoril na mňa, akoby ma mal dávno prečítanú. Ako všetky jeho kamošky v policiach okolo. Povedal, že sa nehodím na riadenie ľudí, že som na to príliš úprimná, milá a príliš pekná, že to vie, lebo k nemu sa ľudia nechodia na nič hrať, chodia mu brať priateľky a prispievať na život. Smiala som sa, bol autenticky akčný, ani on sa nehodil na predavača. Nechcela som mu to povedať, veľa ľudí robí, čo sa im nehodí a aj tak je to dobré. Mal hrubé okuliare, tenký sveter a niečo cez päťdesiat. Hovoril aktuálne o životných pravdách, počúvala som, smiala som sa, videla som, že je rád. Zatiaľ sa v podzemí prestriedalo pár zákazníkov, ako taká rodina,

ahoj
nie, ešte tie zbierky neprišli
práve včera som to predal, cestovali na dovolenku a chceli niečo ľahké
kniha, ktorú hľadáte príde zaručene 20 minút po vašom odchode
dovi
vidíme sa o týždeň
.

Hovoril pútavo, kvetnato, najviac zapôsobil prirovnaniami. Úžasne presné, také matfyzácke, ako povedal, škola človeka poznačí. Povznesene som na ceste späť rozdala dobrú náladu zopár náhodným okoloidúcim, ešte sa vrátim.

Je to škoda, že nemá rád symbolizmus.

  © Blogger template 'Solitude' by Ourblogtemplates.com 2008

Back to TOP