parkom

Je to čudné a choré, na tom sme sa zhodli. Prekročili sme medze zdravomyseľnosti, a alarm aj tak nezvoní. Vybili sa baterky..?

Možnosť voľby? Načo? Nie je to buď-alebo, ani jedno z dvoch. Kombinujeme možnosti ako sa páči. Každý podľa toho svojho. Jeme zmrzlinu s hranolkami, nosíme v zime minisukne, milujeme koho nemáme, máme koho nechceme. Víno kážeme, vodu pijeme. Ako z inej planéty. Materniské city miešame s partnerskou intimitou ako kávu s čajom. A potom sa nestačíme čudovať z výsledkov našich veľkolepých omylov. Sme takí zvyknutí mať presne to čo chceme, až sa nevieme rozhodnúť, pokiaľ o našu všemohúcnosť pri voľbe prídeme. Áno? Nie? Nevieme. Postavení pred dilemu radšej zájdeme za roh a tvárime sa nenápadne. Stali sa z nás zhýčkaní zbabelci. Stroskotávame na vlastnej rozmaznanosti ako decká ktorým sa nedostalo 5 cukríkov, ale len 4. Kam to spejeme.. Ale raz si nás tá dilema nájde. A potom už nebude úniku. Áno/nie, nič iné. Vyberieme nespávne. A bude neskoro. Prineskoro..