dotyk
Dnes som strážila dieťa. Hralo sa v postieľke, ktorá nemá mreže, ale bielu sieťovinu. Zakričalo, tak som prišla a sadla si vedľa postieľky. Položilo ruku na sieť a povedalo: "taj!". Tak som dala. Tú svoju na opačnú stranu sieťe. Skúmavo po nej prešlo, pozrelo sa mi do očí, a usmialo sa. Tak krásne detsky. Usmiala som sa aj ja. Pár minút sme na seba len hľadeli cez tú sieťku, ruky nepustiac. Tak blízko a tak ďaleko. Magické.
Mimochodom, dieťa nie je moje.
3 komentárov:
nedavno som tiez stretla dieta...teda lepsie pvoedane, bola som n navsteve...taky malinky drobcek...uplne malilinky, a uplne uzasne. ked sa na mna usmial, skoro som sa rozrevala...darmo, instinkty ;)
Deti :)
viem co to je. noja neter je ako anjel z ineho sveta.a hoci niekedy strasne vresti,tak ju milujem aj cez to. nie je schopna robit nieco zamerne, nevie este inak davat najavo svoje chcenie.je tak velmi zavistla.vsetko co mimovolne spravi je hodne zboznovania, pretoze je to ciste.este ciste a dobre
Zverejnenie komentára