piatok, júna 09, 2006

pesničkovo

Koľká irónia v takej krátkej príležitosti. Žasnem.

Sedela som v autobuse na ceste domov. Bolo mi tak príjemne chladno. Zmokla som! Prvý krát tento rok tak naozaj. Tak, že som sa nemala kam skryť. Vychutnala som si to o to viac, že som bola sama. Nikto kráčajúci popri mne nemoralizoval ani nemyslel na dôsledky. Pomalým krokom som prišla k autobusu, nastúpila, zvraštené čelá sediace v autobuse natočené ku mne. Demonštratívne som si do uličky vyžmýkala vlasy. Strašne rada provokujem :)

Sadla som si k oknu a do uší mi zo slúchadiel znel Oasis - Don´t look back in anger. Kvapky na skle rýchlo pribúdali. Ako myšlienky. Slza v mojom oku nebola pre tie pohoršené pohľady, ukryla som ju v spleti mokrých vlasov. I don´t look back in anger. So why you do?

11 komentárov:

ostrovanka 5:22 PM  

kmpliment:)

germa 6:02 PM  

doteraz neviem pochopiť, ako JB vždy príde na takéto nové pesničkové komplimenty.

A 106 11:17 PM  

Pocuvaj, ty jedna bloncka, ja uz kvoli tebe tyzden nespavam!

lussul 12:00 PM  

a106, preco?? kludne spi, lebo budem mat vycitky svedomia :)

A 106 12:18 PM  

no pretoze rozmyslam, kto si...

lussul 12:51 PM  

nechcem byt zla, ale najlepsie by bolo sa toho rozmyslania vzdat.. koniec koncov, nie je to dolezite a moznoze to niekedy prezradim :)

A 106 1:04 PM  

ale... pozname sa, ci nie?

lussul 1:05 PM  

bohuzial nie

A 106 1:17 PM  

aha... asponze to. Ved napis.
:-)

Silviah 7:35 PM  

Peknučká etuda. Človečinová.

lussul 8:33 PM  

silvi, som rada ze sa pacila :)

  © Blogger template 'Solitude' by Ourblogtemplates.com 2008

Back to TOP