pesničkovo
Koľká irónia v takej krátkej príležitosti. Žasnem.
Sedela som v autobuse na ceste domov. Bolo mi tak príjemne chladno. Zmokla som! Prvý krát tento rok tak naozaj. Tak, že som sa nemala kam skryť. Vychutnala som si to o to viac, že som bola sama. Nikto kráčajúci popri mne nemoralizoval ani nemyslel na dôsledky. Pomalým krokom som prišla k autobusu, nastúpila, zvraštené čelá sediace v autobuse natočené ku mne. Demonštratívne som si do uličky vyžmýkala vlasy. Strašne rada provokujem :)
Sadla som si k oknu a do uší mi zo slúchadiel znel Oasis - Don´t look back in anger. Kvapky na skle rýchlo pribúdali. Ako myšlienky. Slza v mojom oku nebola pre tie pohoršené pohľady, ukryla som ju v spleti mokrých vlasov. I don´t look back in anger. So why you do?
11 komentárov:
kmpliment:)
doteraz neviem pochopiť, ako JB vždy príde na takéto nové pesničkové komplimenty.
Pocuvaj, ty jedna bloncka, ja uz kvoli tebe tyzden nespavam!
a106, preco?? kludne spi, lebo budem mat vycitky svedomia :)
no pretoze rozmyslam, kto si...
nechcem byt zla, ale najlepsie by bolo sa toho rozmyslania vzdat.. koniec koncov, nie je to dolezite a moznoze to niekedy prezradim :)
ale... pozname sa, ci nie?
bohuzial nie
aha... asponze to. Ved napis.
:-)
Peknučká etuda. Človečinová.
silvi, som rada ze sa pacila :)
Zverejnenie komentára