paleta

Zvláštne smutnosmiešno v teple tohto dňa. Nechcem do toho znova spadnúť. Nechcem..

Je čudné, ako dokážem svoje pocity opisovať z toľkých strán, až sa zdá, že naraz prežívam aj výrazne protikladné. Je to možné? Je možné myslieť na jedného človeka tak intenzívne, tak veľa a z toľkých rôznych uhlov až si pocity navzájom začnú odporovať? Ako sa potom dá prezentovať určité stanovisko, keď popri všetkých pôsobí tak neurčito? Keď je aj to aj to opačné, aj to dobré aj to zlé zároveň?

Mám pocit bezmocnosti pred svojimi pocitmi (bojím sa ich nazvať citmi), ktorých tiahu cítim na svojich čerstvo spálených ramenách. Dúfam, že sa čoskoro zošúpu..