light, lightness

Redbull nalačno je neškodný, overila som si ráno pred skúškou. Nervozita a strach, triaslo sa mi celé telo, vždy sa trasie. Nemôžem povedať, že by to bolo nepríjemné, pretože ten pocit potom, keď sa dá vznášať aj so závažiami, ten za to rozhodne stojí. Aj teraz stál.


Kúpila som si sukňu a kúpim si aj Kunderu, jeho Nesmrteľnosť. Z prozaického dôvodu - som sebec, a s jeho knihami sa ponáram hlbšie než obyčajne. Asi je to pátos, čo na mňa zaberá. A ešte podnety, podnetné rozhovory pri víne v letenských sadoch, keď už zapadá slnko a moje šesťhodinové intelektuálne spojenie odíde na pivo. Vtedy si pustím hudbu plnú energie, a tiež mám chuť skákať.

Skákať si do reči pri všetkých tých témach, ktoré sme prešli, také, na ktoré inak nemyslíme. A potom sa to stane a okrem nich myslíme aj na to, aké je dôležité byť s ľuďmi a vymieňať si poznanie. Zaujímavosť ľudí, v čom spočíva? Môžu za to vôbec? Sú to otázky viery, vzťahy a skúsenosti, ktoré nás obrúsili, stálo to veľa a stálo to za to.

V utorok odídem, ani sa nebudem poriadne baliť a zavriem za sebou tieto dvere. Je to pre mňa staronové, odchádzať a vnímať to ako začiatok. Začiatok nocí s otvoreným balkónom, žiariacich neónov bratislavy a štípajúcich komárov. Budem mať odreté nohy zo sandálov a ruky lepkavé od.. od cukrovej vaty napríklad.

Dobre sa to začína, toto leto, musím si to myslieť.

seen in_

Ešte ani nebola tma, keď som sa od havany s kolou vzďaľovala centru. Bolo po prednáške o sexe, pán kapacita sa napriek odbornosti prejavil ako chlap. Išli sme na festival, metrom, metrom a plným autobusom. V ňom som nemyslela na nič iné, len na oči mužov, prepichujúce pohľady bez kontextu.

Koncert bol výborný, výborné bolo skupinové vlnenie davu. Vo vzduchu lietali mydlové bubliny, fúkali ich dievčatá z okien internátu. Keď sa zotmelo, vzduchom začali lietať plastové poháre. Boli plné piva, pivo pršalo, mali sme ho všade, najviac na vlasoch a na tvári. Páčilo by sa mi, keby mi ho niekto z čela zotrel perami.

Koniec znamenal paniku a zem posiatu všetkým.

Jedno tenké spotené tričko a bunda nie sú dosť na noc pod holým nebom, ešte nie. Dostala som cudziu mikinu, voňala skvele. Povedala som mu že pripomína sneh, ale mýlila som sa. Bolo to latino a rýchle vrtenie bokmi.

Cestou domov sme stretli veľa dievčat s vyžehlenými vlasmi. Mali legíny, veľa mejkapu a zlú angličtinu. Hovorili sme o mne, či aj ja budem pôsobiť ako trúba tam hore v septembri. Aspoň že na legíny bude zima.

V taxíku sme cestou späť počúvali mládka
naprieč celou prahou
a v mojej hlave bola túžba odísť už odtiaľto domov.

svetlo v tme

Dnes som stretla slepého. Bol to Woody Allen s tmavými sklami, paličku mal trošku ohnutú.

Prisadol si, a tak sme spolu čakali na chodbe natretej bledožltou olejovou farbou, ako u zubára. Mal šedivé vlasy a hovoril o dievčatách z Bratislavy, ktoré sem chodili na výmeny. Hovorila som mu, že viem, ale moja výmena bude ďalej. Pýtal sa kam, a tak sme sa dostali k téme dlhých nocí a večného svetla. Bol pohoršený - ako to tak môže byť, veď tí ľudia potom v lete určite nemôžu dobre spať. Hovoril niečo o iónoch, a ja som nevedela čo mu mám povedať. Sú to rozpaky, hovoriť s nevidiacim o svetle a tme. Napriek tomu reagoval živo, akoby tam bol, a všetko to videl. A možno aj videl, ale ja som sa nespýtala a nevedela, čo povedať. Čo by bolo správne a čo sa už nepatrí.

Pýtal sa koľko nás ešte čaká a koľko ľudí je vnútri. Že sa vždy cíti hlúpo za otázky, ktoré sú samozrejmé. Chcela som ho objať, za jeho nekonečné vysokoškolské štúdium naslepo, a len tak pre radosť. Aby bola moja aj jeho. Spoločná.