chjo.

Je to vymazané. Definitívne.

paleta

Zvláštne smutnosmiešno v teple tohto dňa. Nechcem do toho znova spadnúť. Nechcem..

Je čudné, ako dokážem svoje pocity opisovať z toľkých strán, až sa zdá, že naraz prežívam aj výrazne protikladné. Je to možné? Je možné myslieť na jedného človeka tak intenzívne, tak veľa a z toľkých rôznych uhlov až si pocity navzájom začnú odporovať? Ako sa potom dá prezentovať určité stanovisko, keď popri všetkých pôsobí tak neurčito? Keď je aj to aj to opačné, aj to dobré aj to zlé zároveň?

Mám pocit bezmocnosti pred svojimi pocitmi (bojím sa ich nazvať citmi), ktorých tiahu cítim na svojich čerstvo spálených ramenách. Dúfam, že sa čoskoro zošúpu..

kreslenie duší

S Hanou máme už dlhšiu dobu zvláštny rituál.

Dostali sme sa k nemu objavením funkcie na jednom messengeri - kreslením. Ako sme skúšali svoju zdatnosť, ktorá sa ukázala ako dosť nízka :) sme hádali, čo tá druhá práve nakreslila. Strašne sme sa smiali, celkom dobre to totiž osviežilo spomienky na geniálne detské čarbanice, ktoré naše mamy dodnes archivujú. Pri odoslaní jedného veľmi abstraktného obrazca (ktorý, priznávam, som neidentifikovala ani ja ako autor) sa ma kamarátka spýtala, či to je moja duša. Samozrejme že nebola, ale bol to podnet naše duše naozaj nakresliť. A tak sme kreslili a kreslili, a keď sme tie naše duše videli farebné na bielom, zistili sme, že kreslenie duší je celkom dobrá forma sebaspoznávania. Odporúčam :)

pesničkovo

Koľká irónia v takej krátkej príležitosti. Žasnem.

Sedela som v autobuse na ceste domov. Bolo mi tak príjemne chladno. Zmokla som! Prvý krát tento rok tak naozaj. Tak, že som sa nemala kam skryť. Vychutnala som si to o to viac, že som bola sama. Nikto kráčajúci popri mne nemoralizoval ani nemyslel na dôsledky. Pomalým krokom som prišla k autobusu, nastúpila, zvraštené čelá sediace v autobuse natočené ku mne. Demonštratívne som si do uličky vyžmýkala vlasy. Strašne rada provokujem :)

Sadla som si k oknu a do uší mi zo slúchadiel znel Oasis - Don´t look back in anger. Kvapky na skle rýchlo pribúdali. Ako myšlienky. Slza v mojom oku nebola pre tie pohoršené pohľady, ukryla som ju v spleti mokrých vlasov. I don´t look back in anger. So why you do?

kompliment

Mám rada komplimenty. Dokážu ma neskutočne potešiť, obzvlášt od ľudí, ktorí mi niesú takí blízki. Pred pár dňami mi osoba patriaca práve do tejto kategórie povedala:

"I love that you say what you really think"

Táto veta zaznela ako reakcia na niečo, čo som po vyslovení hneď oľutovala, preto ma dosť prekvapila. Veľa ľudí mi moju priamosť a bezprostrednoť vyčíta, nie chváli. Preto mi urobilo radosť, že ešte existujú ľudia, pri ktorých môžme byť sami sebou a hovoriť veci, ktoré si myslíme. Bez obalu.

drahoty

„Nerob drahoty!“ Povedal mi dnes kamarát. Robím? Ani som si to neuvedomila. Moje neúmyselné drahoty ho celkom vyviedli z miery, a mňa tiež. Ale iným spôsobom. Zistila som, aké sú tie drahoty vlastne skvelá vec. (Nie je to skvelé slovo? Drahoty, drahoty..)

Drahoty robia všetky deti, a nežnejšiemu pohlaviu nezriedka ostanú aj po dovŕšení dospelosti. Deti sa nimi snažia robiť zaujímavými, alebo si chcú niečo vydupať. Alebo si u nich chcú niečo vydupať rodičia a deti, ktoré sú vtedy na koni, z radosťou robia drahoty.

Drahoty spôsobujú pôžitok. Robíme ich, lebo chceme predĺžiť príjemný pocit nedostupnosti, vychutnávame si výhodu, ktorá nám je daná, pozíciu, že my sme tie, ktoré o veci rozhodnú.

Existujú však aj muži, ktorí robia drahoty a ako som si všimla, nie je ich tak málo. Priznávam, že pred mojim samotným znovuobjavením drahôt, som si myslela, že v dospelosti sú typické pre ženy. Omyl! Chlapi sa v nich vyžívajú rovnako. A nie že nie :)

na začiatok

Po náhlom spontánnom rozhodnutí otvoriť si blog na tomto serveri (ja za to nemôžem, že mi jeden nestačí) zisťujem, že napísať zmysluplný úvod je ťažšie než som predpokladala. Mohla som ho síce aj obísť a hneď vybaliť nejaké tie literárne útvary, ale nejako mi to nedá.

Všetky začiatky sú svojim spôsobom ťažké. A začať od konca? No neviem. Tak už tu nebudem zbytočne špiritizovať a srdečne vítam všetkych zblúdilých na tomto kúsku môjho internetového sveta. Ako rada hovorím, enjoy. Dúfam, že bude čo.