v letku
Nikdy som nevedela povedať, aký chlap je pre mňa
príťažlivý. Žiaden typ, taká kombinácia všetkého. A potom som raz na jeseň
videla tento klip. Asi tridsať krát po sebe. Nevedela som z neho spustiť oči.
No a už viem, že vyzerá ako
môj frajer. Tak preto. To je, čo? Takto zrazu po
x rokoch objaviť svoj typ. No ale nie o tom som chcela.
Zase sem nič nepíšem a zanedbávam svoje predsavzatia a veci,
ktoré ma bavia. Lebo musím robiť veci, ktoré musím robiť. Chodiť párkrát do
týždňa večer vlakom do Viedne a o pol noci z nej, zaprisahávajúc sa zmrznutá na
zastávke, že sa už konečne odhodlám
chodiť autom. V noci po diaľnici plnej rumunských ešpézetiek.
Pijem veľa redbullov, pretože bojkotujem kávu, stále som
kakavková. Aby sa dalo sústrediť, v piatok o desiatej večer na európske
nariadenia, regulácie, peniaze v čase a svetlú budúcnosť plnú kariérneho
naplnenia a úspechu. Voila. Všade ma prenasleduje big blue, asi je to nejaké
znamenie. Radšej to najbližší rok nebudem analyzovať.
Jediné, čo treba, je na všetko sa adekvátne
pripraviť a čakať na svoj údel. Že
nám to všetko snaženie sa raz na niečo bude.
1 komentárov:
to si píš, že bude:)
Zverejnenie komentára