f

Toto nepotrebujem, toto naozaj nepotrebujem, hovorila som si ráno v aute, dokola a dokola, prehlušovala som vonkajšok a doors, come on baby, light my fire. Tak kričím, vnútri, nahlas, urob to! A potom vystúpim bez ďakujem, buchnem silno dverami, emócie sa rozptýlia do chladného vzduchu ktorý dýchame, všetci rovnako. Niekedy si myslím, že to nie je spravodlivé, že za veci ktoré ľudia hovoria, by už nemali dýchať. A potom sa rozplačem a Eva sa na angličtine opýta po slovensky, že na čo mám alergiu a ja jej poviem, že som len mala ťažký víkend a akože do seba obrátim ďalšiu absolutku. Alebo tequillu. Neviem, čo si predstavila, zabudla som sa opýtať.

Cítim tupú bolesť v celom tele, nemôžem a neviem nič, mám nový účes, chcelo sa mi vracať, keď z odtoku odtiekli posledné kvapky mojich minulých vlasov, taký hybný zvuk. Sú žlté, tak neprirodzene rovno žlté, hovorím si, že aspoň sa mám na čo vyhovoriť, teraz keď nám ide potme para z úst. Prvý krát mi to tak vyšlo, že sa aj rozídem aj zmením účes, asi chcem spadnúť pod šablónu, netváriť sa chvíľu ako som, len byť všedne zatriedenia hodná.

A už tam neprídem. Len odniesť, že končím. A potom budem mať čas, pôjdeme s hanou do krčmy vulgárne nadávať, teraz, keď je všetko tak zúfalo iné. A na výstavu a fotiť a budem viac písať pretože chcem a môžem. Budem môcť.

Tak nad tým rozmýšľam, keď pozerám do toho pohára rulandského bieleho, môjho prvého jedla dnes, ako nám bolo dobre s kamíliou. A ako ešte bude. Ako budem mať čas, vyzdraviem, nájdem radosť, možno sa prestane skrývať, keď bude treba rukavice, bude skoro tma a aj cez ňu sa bude dať vidieť svetlo.

Inak vidieť tento svet, nerobiť čo je správne a dobré pre budúcnosť, kašľať na kariéru, keď je to takto. Idem sa odraziť. Robiť čo chcem. A možno to bude potom ťažšie. Nebojím sa toho, je to také odporné, robiť veci na istotu. Poviem to nahlas tým, ktorí to ešte nevedia a nežijú naozaj, nespomalia, aby videli čo prehliadajú, aby išli za tým, čo chcú a nie za tým správnym.

Pozerať sa na svet svojimi očami. Pred seba, a nevšimnúť si tú mláku. Čľup.