ardent
Ťahám ju, ako vtedy keď som mala desať, kriedou pískavo od jedného konca tabule k druhému, názorný príklad nekončiacej čiary; priamky. Nechápala som, čo sa všetci smejú, smiala som sa, že nikto nechápal.
Tak ju teraz kreslím tiež, zase, ako už po stý krát. Ťahám, ako si čítam slová, ktoré sú, aby vyvolali reakciu, závisť, emócie. Možno podnet, možno depresiu. Nie je to jedno, keď sa efekt vyhol účelu? A hádam je.. Zanechávam kontrastnú stopu na nepopísanej ploche, nanášam atrament v tvare dokonale neohybnom.
Baví ma to, členiť dni, mesiace, obdobia, na viac úsekov. Ukončiť a začať, nie stále pretrvávať, nezlievať. Deliť. Nech máme viac, aspoň zdanlivo. Viac času, viac uváženia, viac zodpovednosti, viac spomienok, pomedzi tie čiary, čo si robíme v našich krátkych životoch.
Hotovo. Asi to je tak, že aj ja mám rada svoj život pásikavý.
3 komentárov:
tiež mám rada prúžky a pásiký, také životy, nie divoké, aj divoké, nie jemne pásikavé, aj jemné....
a aj bodky mám rada, ale na sebe veľmi nie, nie tie, čoo sa teraz nosia, ale mám taký obrúsok, ale pred 10 -timi minútami vytiahol oco môj modrý bodkovaný obrúsok a smrkal si doň sopeľ...obhájil sa, že bol medzi vreckovkami... :))
ejha. tak ked sa obhajil, nabuduce ho treba lepsie skryt :)
a tie bodky, ja tiez nie, len vtedy mi bolo zima.. no, obhajujem sa :)
no perfektné. čo viac napísať:)
a pre zmenu mám na sebe bodky momentálne ja:))
Zverejnenie komentára