22

Cítim kvapky potu pod vlasmi, keď obchádzame telo starej ženy, ležiace na prechode. Na prechode. Za ním bliká veľký čierny džíp, pri tele ženy vnútorne pohnutý policajt chaoticky riadi premávku. V strede prechodu leží topánka, sanitka je na ceste, zaseknutá niekde v strede stredajšej dopravnej špičky. Plné cesty - každý z nás ide za svojimi povinnosťami.

Na zemi leží špinavé posteľné prádlo, mám na mysli tmu a teplo, noc, akých bude pribúdať, a že sa na to teším.

.. a budeme si klamať. O našich predošlých životoch, nedostatkoch, vďaka ktorým sme výnimoční, o strmej ulici pod Slavínom a čo všetko tam robíme. Necháme doznieť ozvenu, nech sa odráža od plotov prázdnych domov a dezorientuje hmyz, ktorý sám nevie, prečo je práve tam.

Pod pouličnou lampou, v aute s vypnutým motorom si spočítame, koľkokrát lepšie sa poznáme, o koľko bližšie k sebe samým sme. Neprší a ani nefúka, len lampy svietia, žlté body jeden za druhým, navigujú domov.

leftovers

Nemám čas upratovať, triediť a zametať, tak po tom stúpam a zisťujem, že sa po tom vlastne kráča celkom príjemne. Takto napríklad:

Budia nás povinnosti, trúbenie vlakov, slnečné lúče vo vlasoch, špinavé periny. Priemyselný výhľad, jeho odraz na našich postavách, pumpa a rýchlosť taxíkov. Chuť jahôd, rumu, smotany a bailey's, dúfanie že žalúdok to strávi, že ani črevá nebudú protestovať.

vnemy, všetko sú to len vnemy, otvorené zmysly ochotné registrovať.

Panthenolom natreté hladké nohy trčiace z balkóna, spotený chrbát a všadeprítomná vlhkosť, počúvame karbobrúsku dole vo dvore a pozorujeme lesný požiar nad mestom. S pocitom, že takto cudzie a blízke to je a bude na veľa miestach, potvrdíme si to prípitkom miestnou liehovinou.

Spod postele sa vyťahujú kôstky z broskýň, ktoré nám tiekli po lícach a rukách až na lakte a ešte ďalej. Šomrem, že niektorí nie sú vhodní na život, aj keď sú takmer najbližší.

A skokom v Chicagu. Na vyhliadkovom kolese hrajú džez a aj keď sa mi nepáči, hm-kám a fotím mraky nad jazerom, mozaiku zažatých kancelárií v mrakodrape na pobreží. A vrátim sa, pre ten pocit stopnúť si taxík, pre zmrzlinový šejk za dolár, pouličnú show a gigakyticu vo vstupnej hale hotela.

Aj pre také veci žijeme, keď ľudské teplo v našej blízkosti pomaly chladne.