sobota, júna 02, 2007

ako prišlo


Šla som cez Starý most, dnes, naposledy predtým minulú noc. Ako znova, vtedy dlhá expozícia a hlboká tma, že turisti, málo svetla, presvetlená fotka, stále nerozumiem. Fotoaparáty - predo mnou stále pár krokov vpred, začínam si zvykať. Nadskakujem, míňam cyklistov a oni míňajú mňa. Cez mušie megaokuliare ala Paris maskujem, kam sa pozerám. Nepochopili by to.

Dobré veci sú veci používané. Potom sa nečudujte, keď sa opoužívajú. Ako ja.

Ruže, orchidea, poľné kvety, levandule.
Krásne
pominuteľné
krásne pominuteľné
mám ich plnú izbu
kým krásne nepominú
potom budú voňat v spomienkach
na toto jedinečné obdobie.

Myseľ sa vyjasňuje, najvyšší čas na svit a na spánok. V samovoľnom procese príde na veľa, nie o veľa. Dôležitý rozdiel.

Veľké myšlienky chodia neintencionálne. slovo dneška
Preto sú veľké.
Stále ma to fascinuje,
stále skúšam obísť systém pravdy a faktov,
stále rada bežím dažďom,
ako dnes.

2 komentárov:

Anonymný 11:17 AM  

za také okuliare ala Paris sa maskuje dobre...

.
mala som dvoje, stratila som ich. teraz pozerám priamo a žmúrim do slnka na

"ruže, orchidea, poľné kvety, levandule.
Krásne
pominuteľné
krásne pominuteľné"

.
tvoje myšlienky pristanú dnešku

Anonymný 10:00 PM  

a mne ziadne do kelu nepristanu, preto som odkazana na pravidelne zmurenie. a napokon cez nich nevidim, ja potrebujem iba oci.
a velke myslienky chodia neinteniconalne, lebo su neposkvrnene mojim predhadzajucim zhodnotenim, appraisal;)mam ich rada

  © Blogger template 'Solitude' by Ourblogtemplates.com 2008

Back to TOP