niečo je vo vzduchu

Párty ako sa patrí. S očami vyštípanými od chlóru sedíme v kuchyni. Je krátko po polnoci, a my oslavujeme narodky našej sestry Ústavy, dojedáme zbytky večere a strašne sa smejeme. Na sebe, na nich, na tých, ktorých sme zamkli v bazéne, a vlastne na všetkom na čo príde reč. Výnimka nezdieľajúca našu vlnovú dĺžku kladie do pléna otázku, či stav, kedy je všetko smiešne vzniká skutočnosťou, že sa proste darí a naozaj čo slovo to perla, alebo je to založené na princípe čo čokoľvek to záchvat. Nezhodli sme sa, lebo niekto zase zaperlil a my sa v kŕčoch dusíme marinovanými krídelkami.

Uväznencov v bazéne vyslobodzujeme, je čas na ďalšie saunovanie. Témy sa točia po miestnosti celkom slušnou rýchlosťou, pretriaslo sa hádam všetko. Spánok prichádza na rad čosi pred šiestou ráno. Východ slnka bol vskutku romantický. Čakalo ma necelých 5 hodín spánku v najpohodlnnejšej posteli, v akej som kedy spala, neklamem.

Pri vode a kofole sme stretli dávno nevidených. Dnes sa rozišli dva páry z nášho okolia, ktoré sa doposiaľ pýšili nálepkou šťastný dlhotrvajúci vzťah. Dnes sú minulosťou. Sú to presne tí, na ktorých sme mysleli pri zániku našich šťastných dlhotrvajúcich vzťahov - wannabies. Zase raz padol nejaký z priamych dôkazov nehynúcej lásky, dôkazov, že niekedy to fakt môže mať happy end.

A ja sa napriek tomu necítim tak zúfalo, ako by som predpokladala že sa budem. Niečo je vo vzduchu. Niečo sa zrútilo, niečo sa vystavia..