leftovers

Nemám čas upratovať, triediť a zametať, tak po tom stúpam a zisťujem, že sa po tom vlastne kráča celkom príjemne. Takto napríklad:

Budia nás povinnosti, trúbenie vlakov, slnečné lúče vo vlasoch, špinavé periny. Priemyselný výhľad, jeho odraz na našich postavách, pumpa a rýchlosť taxíkov. Chuť jahôd, rumu, smotany a bailey's, dúfanie že žalúdok to strávi, že ani črevá nebudú protestovať.

vnemy, všetko sú to len vnemy, otvorené zmysly ochotné registrovať.

Panthenolom natreté hladké nohy trčiace z balkóna, spotený chrbát a všadeprítomná vlhkosť, počúvame karbobrúsku dole vo dvore a pozorujeme lesný požiar nad mestom. S pocitom, že takto cudzie a blízke to je a bude na veľa miestach, potvrdíme si to prípitkom miestnou liehovinou.

Spod postele sa vyťahujú kôstky z broskýň, ktoré nám tiekli po lícach a rukách až na lakte a ešte ďalej. Šomrem, že niektorí nie sú vhodní na život, aj keď sú takmer najbližší.

A skokom v Chicagu. Na vyhliadkovom kolese hrajú džez a aj keď sa mi nepáči, hm-kám a fotím mraky nad jazerom, mozaiku zažatých kancelárií v mrakodrape na pobreží. A vrátim sa, pre ten pocit stopnúť si taxík, pre zmrzlinový šejk za dolár, pouličnú show a gigakyticu vo vstupnej hale hotela.

Aj pre také veci žijeme, keď ľudské teplo v našej blízkosti pomaly chladne.