22

Cítim kvapky potu pod vlasmi, keď obchádzame telo starej ženy, ležiace na prechode. Na prechode. Za ním bliká veľký čierny džíp, pri tele ženy vnútorne pohnutý policajt chaoticky riadi premávku. V strede prechodu leží topánka, sanitka je na ceste, zaseknutá niekde v strede stredajšej dopravnej špičky. Plné cesty - každý z nás ide za svojimi povinnosťami.

Na zemi leží špinavé posteľné prádlo, mám na mysli tmu a teplo, noc, akých bude pribúdať, a že sa na to teším.

.. a budeme si klamať. O našich predošlých životoch, nedostatkoch, vďaka ktorým sme výnimoční, o strmej ulici pod Slavínom a čo všetko tam robíme. Necháme doznieť ozvenu, nech sa odráža od plotov prázdnych domov a dezorientuje hmyz, ktorý sám nevie, prečo je práve tam.

Pod pouličnou lampou, v aute s vypnutým motorom si spočítame, koľkokrát lepšie sa poznáme, o koľko bližšie k sebe samým sme. Neprší a ani nefúka, len lampy svietia, žlté body jeden za druhým, navigujú domov.