veže
Dnes som si v antikvariáte kúpila knihu od Jána Štrassera, Dobrý den z Bratislavy. Je to zbierka stĺpčekov, ktoré písal do Lidových novin, aby informoval o kultúre na Slovensku. Teraz tá kniha leží na nočnom stolíku a čaká, lebo aj ja chcem byť informovaná. Na ten antikvariát som natrafila náhodou, pri jednej z prechádzok, ktoré absolvujem každý deň a ktoré patria do cyklu Spoznaj toto mesto.
Tak veľa chodím, veľa sa pozerám, a snažím sa pamätať si. Dnes mali na Malej strane jahody za 20, lanovka na Petřín nefunguje pre technickú revíziu, v obchode s cudzojazyčnou literatúrou na Kampe majú knihu Pýcha a predsudok len za 200. Našla som obchod s farbami na sklo, reštauráciu, kam pôjdeme pri výnimočnej príležitosti, aj park, kde by sa fajn popíjalo víno v jesenný podvečer ako je tento.
Príjemne pofukuje, a jediný dôkaz toho, že nie je jar, sú listy a ich farebnosť, ktorá ozvláštňuje tieto pestrošedé ulice. Listov na chodníkoch pribúda, a ja si spomeniem na september v Paríži, na suché listy, po ktorých som stúpala v Luxemburských záhradách, keď na to bolo ešte priskoro, keď ešte u nás bolo takmer leto. Myslím, že mi to pomohlo pripraviť sa na jeseň.
Všetko sa tu hýbe nezvyčajným tempom, ľudia lapajú po dychu, keď prebehnú cez cestu, stihnú metro, prídu načas na schôdzku. Každý deň ich vidím, prichádzame do styku. Smejú sa, naháňajú svoje deti, plačú, hľadajú cestu domov, a niekedy sa len tak zastavia, tak ako ja na moste, a pozerajú sa niekam ďaleko. Vtedy sa mi chce opýtať čo tam vidia, ale je to príliš nevhodné.
Je mi tu dobre, naplnili sa moje očakávania. Odjakživa to tak je, asi si ich viem správne nastaviť. To je moja malá devíza. V hrnci sa varia osolené zemiaky, z hrnčeka sa parí čerstvo zaliaty čaj. Je utorok a to znamená, že onedlho ma čaká vlak, cesta, ktorú celú prečítam. Budem sa trochu pozerať aj von oknom, a ako to robím v poslednej dobe, budem myslieť na jeseň, ktorá nie je smutná a pochmúrna, ale je taká krásna, že sa s tým nevieme vyrovnať inak, než plačom. No a ja to vždy cestou domov a z domu skúšam. Keby sa to náhodou podarilo.
9 komentárov:
chcela by som mat na chvilu pocit, ze je to tak, ako to bolo predtym, ked som trochu viac otvarala oci na niektore veci. bez stresu napatia a divneho pocitu vytvorenia konfliktu kazdu chvilu. bez toho, ze ja sa menim neuvedomene no o to viac to citim, ked sa menia aj ludia okolo mna. o chvilu mam ist na oslavu, vino a nejake veci, jedlo, ludia, nie je nas vela. budeme sa tvarit ako sa nam chce, lenze ta spontannost je uz prec. nebavia ma nenalady inych, ktori si myslia, ze ich ti ostatni budu znasat. a tato sedost a stiesnenost a pocit nenapredovania. myslim, ze to chce zmenu, len neviem aku, musim na nu prist a asi to bude skoro. inak sa zblaznim:)
a tie ocakavania, som rada ze to tak mas:) ze boli spravne. a mam celkom chut prist do prahy, a nie iba na par dni.
ale o tom si povieme inde.
Ktora restauracia to je? A ake su to tie vynimocne prilezitosti? :-)
je na ovocnom trhu a ma nad kazdym stolom farebny lampasik a v nazve meno nejakeho chlapika, co asi bude niekto znamy, co asi robi z tej restauracie miesto na vynimocnu prilezitost. to sa neda zovseobecnovat :)
vysehrad a tie sochy...letna s padajucim listim a vyhladom na prahu...v noci caj v roxy...a obed na zizkove v sokolovni http://www.sokool.cz/?attachment_id=33
ahoj, ale ked si silou mocou chcela odpoved :) i ked otazka nebola na teba, tak uz som na tvojom blogu a vidim, ze si pochytila rovnaky styl, necudo, ze ho obhahujes, to by bolo aby clovek neobhajoval svoje, ked tomu venuje cas a energiu ;) celkom logicke! ale ci aj vnutorne uzitocne... a ty hovoris, ze sa na nic nehras, ale opisat svoj skutocny svet tak ako je az po absolutnu nezmyselnost a banalnost, chyta fadnost... niekedy sa aj pravdou mozes na nieco hrat, sama pre seba, pre inych, ktori tuto hru hraju tiez, ja jej neverim, som tak neuveritelne namysleny, ze za tym vidim skrys, lebo je to iba take pseudo bytia :) pseudo citenia, nie je mi to ozajstnym, nie je to smiech s ktorym by sa slo spolocne smiat a plac s ktorym by slo spolocne plakat, je to iba iny druh emo, ktory sa snazi byt literarne kultivovanejsi a vo vsetkych tych vznesenych metaforach by chcel nieco hlboke, ale ozaj je tomu tak? neverim, ja viac verim svojmu vnimaniu ako tomuto bezprizornemu preletovaniu sem a tam, lebo clovek citi inak, ak citi nieco naozajstne a nielen vlastne predstavy
Marko Gróf Čierny
nechcela som odpoved silou mocou, citila som potrebu vyjadrit sa. pokial viem, polozila som v tom komentari len jednu otazku, na tu si mi vsak neodpovedal.
a co sa mojho venovania casu a energie pisaniu tyka, pozri si ako casto pridavam posty, zase az tolko casu, toboz energie, ma nestoja ;)
taiksto nemam pocit ze by som sa kdekolvek vyjadrila k tomu na co sa ja hram a nehram, o tom vobec nebola rec a ani nema dovod byt.
umenie je cisto subjektivna vec. ak sa s tymi textami nevies smiat ci plakat, je to len tvoj problem, existuje dost ludi, ktori to vedia. nemas preto dovod na takuto ostru kritiku, ved kazdy clovek je iny a ma iny vkus.
myslim, ze jej clanky sa tesia celkom velkej oblube, narozdiel od tych tvojich, sudiac podla navstevy tvojho blogu. nebude to tak trochu aj o tomto? alebo ti vyhovuje, ze mas pomenej priaznivcov, lebo len vynimky vedia pochopit a precitit umenie podla tvojich kriterii?
ideme zrazu meriat kvalitu navstevnostou? podla toho sudis? mozem preukazat velku navstevnost, ale ma to zmysel?
tvoju potrebu vyjadrit sa ti neberiem, ale niekedy je ta potreba taka neprirodzena, snad to nie je citit?
odpoviem ti na tvoju otazku:
tvoja otazka vzisla z nepochopenia metafory, ale vysvetlim aspon tu metaforu, ked uz nie inac, posobi to smrtelne, lebo prezivat len pocity z predstav, je take umelohmotne
ved aj ty sa urcite citis citlivou preto, ze tak neurcito vies prezivat vsetky tie svoje predstavy, ale kolko z toho je naozaj realne? aspon tak abstraktne realne, ale je to! ze je to viac ako iba tvoja predstava
ver never, i tieto tvoje nesuhlasne komentare su zivsie ako tvoje clanky, lebo do toho davas viac naozaj svojho, nie iba predstav
a pouzila si slovo umenie, naozaj si myslis, ze je toto umenie? a ze to tvoj cit robi toto umenie? je to potom velmi neprirodzene umenie a vadi tym, ze sa hra na svoju prirodzenost
urcite tvoja dusa nie je nieco co vsetko zacina jednym velkym aaaach a konci velkym aaaaach, preco ma clovek pocit, ze kazdy clanok tak zacina a konci
a mam aj ja jednu otazku :) vadil by ti kamarat, ktory by nemal pochopenie pre tvoje umenie a mal pochopenie iba pre teba, alebo sa natolko stotoznujes so svojim umenim, ze kto nema pochopenie pren, tak nemoze mat ani pre teba?
Marko
odpoved na tvoju otazku: nie, nevadil by mi, mam takych vela. je to nieco co robim pretoze ma to bavi, ale nikomu to nenanucujem ani si nemyslim ze to o mne vypoveda tolko, co skutocny zivot. to mas tak. mam vela kamaratov, ktorych bavi napriklad hokej. mna hokej vobec nezaujima, a neviem pochopit ze ich bavi, ale preto nie su horsimi kamaratmi.
odpoved na zvysok: no dobre. co si budeme rozpravat :)
pekny den
tak to som rad :) su aj horsie uchylky, uz spominany hokej napr. :P
Zverejnenie komentára