08

Tisíce svetiel dole pod kopcom, mám chuť zavolať a opýtať sa, kde si, keď nie si tu, či je aj správnejšie miesto pre teba v tejto chvíli.

Šedý sveter, kapucňa na hlave, trochu strachu a trochu smiechu, kostrbatá konverzácia o novom. Balans na obrubníku v tme, v taške mám nalomenú kohibu, drobí sa, dodnes ostali kúsky kuby vo švoch futra. Odretý bok, odvtedy rozumiem veľkým, hrubým teniskám. Skoky na mieste, v ústach chuť americkej whiskey. Tma všetko skresľuje, postavy, pocity, zvuky monumentálnej fontány, staršej ako ja, stojí na kopci, stavali ju, aby prežila dlhšie než režim.

Všetko je to vo vnútri, napísané kriedou na šarlátovej omietke. Cesty električkou, sedenie na obrubníkoch, ľahkosť, potreba ukladať to. Aj studené kupé a žiadnu zodpovednosť, pokazenú bagetu, skákalku, ktorú sme si hádzali na hlavnom nádraží. Otázku, čo teraz. Treba poupratovať.