peripetne

Mám novoaktivovaný intenzívny strach, že stratím kontrolu. Nad sebou, nad vecami okolo, že nebude všetko ako potrebujem aby to bolo. Keď ja to teraz tak potrebujem.

Nič nie je a nič nebude, teraz sa necíti, teraz nie je obdobie na cítenie. Tak idem s davom a spolunecítim, len občas nenápadne prežívam. Vôňu grepovej minerálky čo stála na štadióne a bola smiešna, dokonale skrútený vlas na svetri, noci preplnené snami pripeknými na trasfer sem, kukuricu z konzervy, a tak.

Rozliala som čaj po stole. Chcela som ho utrieť, ale nebolo čím. Mám teraz trošku výčitky, keď tam už nikdy nepôjdem, či sa náhodou niekto nenalepí rukávom a nebude na mňa nadávať, to by ma mrzelo.

I hope that you can find your way back
To the place where you belong..

Neviem, bolo mi dobre, trochu zima. Chcela som ti zavolať a povedať ti o orgováne a o tom čo chcem aby bolo, ale ty by si vzdychol a čudne sa tváril a ja by som to cítila na diaľku a to som nechcela. Tak som len sedela, hudba mi rozširovala vnútornú kapacitu až sa to dalo pekne precítiť, a páčili sa mi hviezdy na teniskách. V tom momente. Potom som nastúpila, nesadla si, a už som nemala energiu prežívať.