namiešane

Bolo mi zle, zvažovala som či ísť, alebo nie. Nakoniec som doma nezostala. V kabelke ibáč, v ruke pollitrová kola z mekdonaldu a v hlave zbožné prianie, aby to na mňa neprišlo vo víre noci - vysvetľovať, ako sa obsah môjho žalúdka zrazu ocitá v kúte nejakého podniku a nie je to z chlastu by bolo asi zbytočné a zbytočne nepríjemné.

Najprv nuda, podniky sa striedali, zakončila to jedna diskotéka. Z fľašou neperlivej minerálky som sa predierala davom hľadajúc známe tváre. Za rameno ma schmatla čiasi silná dlaň. Otočila som sa a v jej majiteľovi som spoznala známeho neznámeho. Vybavili sa mi spomienky na dobu, kedy "som bola doňho." Časy dávne a hlavne dávno zabudnuté. Po krátkej konverzácii s nulovou výpovednou hodnotou som mu kývla a šla ďalej.

Nájduc stôl mojich spoločníkov som zhodila háčkovaný "sveter" a vrhla sa na parket. Vo víre tanca som za polhodinu stihla odmietnuť zopár pozvaní na vzduch od mužov podstatne vyššej vekovej kategórie. Prosbu o fotografiu do mobilu so such a beauty som neodmietla. Úsmev, cvak a vrelé thank you bolo pasé v priebehu niekoľkých sekúnd. Teraz sa určite bude kamarátom vychvaľovať, že ma pretiahol. Nech, pche. Už som ho nevidela.

Chvíľu trvalo, kým sa známy neznámy priblížil. Vo víre tanca som veľmi nerozmýšľala. Dostali sme sa k sebe. V jeho očiach, skúmajúco hľadiacich na mňa sa mihotal laser. Tma, dym, dusno, chytľavá hudba. Pocítila som jeho ruku na svojom boku. Prichytila som ju a druhú som položila na jeho šiju. So zavretými očami v pulzujúcom rytme sme sa vlnili ako jedno telo. Okolitý svet prestal existovať s celou svojou skutočnosťou. Tancovali sme, dlho. A ja som si to dokonale vychutnávala. Hudba menila tempo, ľudia okolo sa striedali a nechávali strhnúť z reality podobne ako my. Otočila som sa mu čelom a pozrela do tých očí. Vyzeral, že to pochopil inak, než mal.

Päť hodín ráno. V panike som schmatla svoje veci, nechala nedopitú minerálku na stole, a predierala som sa k východu. Číslo som mu nedala. Mrcha? No a čo.

After all, bola to pekná noc. :)