z dnu, von

Tlačia ma oči, lebo sa chystám ubližovať. Dvom, čiže dva mínus ja. A to som si myslela že bude dobre, len lepšie. No hlúpa. Bolia spánky, bolia myšlienky, bolí ma svet.

Trasie sa bytie, odkladajú sa vetrovky a zábrany. Objatia, výhry a zvuk biliardových gúľ. Sú. Pohľad z diaľky na očko čo beží po lýtku. Prehry, bdenie a túlanie sa. Svetlými ulicami a tmavými zákutiami duší. Všelijako s prepletenými prstami a podvodom. Smiech na predných sedadlách a pohľady, tie pohľady. Tajomná vďaka odhalenému páchateľovi. Keď niekto hovorí čo myslíte a myslí čo hovoríte, alebo keď sa niekto len nevie napočúvať toho čo hovoríte a myslíte? Zložito jednoduchá situácia. To všetko a ešte viac.

Hľadám kľúč a nenachádzam. Vraj viac nájdeme keď nenájdeme čo sme hľadali, pretože nájdeme dôležitejšie. Tak som zvedavá. Hľadám v akordoch, čaji a svetle sviečok. Akosi sa zrýchľuje frekvencia. Funguje to tak, že čím dlhšie nenachádzame tým dôležitejšie nájdeme? Dúfam.

Malé červené bodky, zle napísaná kniha. Idol a croissanty. Naučím sa tú pieseň hrať, konečne.