kvetované šaty

Dnes som na Obchodnej dostala balón. Žltý s nápisom "pekný deň", a bez dôvodu. Cestou v električke vyfučal, ale ten pekný deň zostal. Žiadne podráždené dôchodkyne, len zdvorilí dôchodcovia s bielymi igelitkami. A vôbec, všetci muži dnes dávajú pocit ochrancov.
Je to smiešne, páni s opálenými vypracovanými ramenami v ružových tričkách vám dnes nepodržia dvere, ale pred tými automatickými zastanú a povedia "až po vás", ako keby v tom bol nejaký rozdiel, či pred alebo po mne. Plážoví inžinieri s prehnanými ambíciami, by som povedala.
Aj také veci vyvolávajú úsmev, aj všetci tí ľudia, ktorí sa len tak dávajú do reči. Vo výťahu dnes o zlom spánku, o ťažkom nákupe, o nových susedoch a tak podobne.

Je málo tmy a málo spánku, preto je toľko zážitkov. Budem z nich čerpať ešte dlho, viem to celkom určite. Ako sme prešli autom celé Slovensko, všetko čo sa stalo, čo sa splodilo v našich hlavách pri kuchynskom stole v dome, ktorý už o pár dní nebude náš.

Teraz sa stmieva a ja som sama. Odídem presne o dva týždne, a budem už len viac sama, samejšia. Stále myslím na veci, ktoré nemôžem zabudnúť, ktoré sa musia zmestiť do kufra. Chcem písať zoznam, robiť kôpky a mať to premyslené, ale nebolo by to na nič dobré. Tak vyvešiam prádlo, nech tu vonia, polejem jahody vonku a pustím si The Science of Sleep.
Kým môžem, kým to nikomu nebude vadiť.
Kým sa budem môcť podeliť o pocit z toho filmu,
kým bude ten pocit čerstvý
ako naše jahody.